Vinári majú za sebou kalamitný ročník. Okrem úpalu bol vinič vystavený snáď všetkým vrtochom počasia a biologickým škodcom. Začalo to hneď na jar húsenicami. V bežných ročníkoch nevýznamný škodca, siatica oziminová, sa po miernej zime s chuťou pustila do mladých výhonkov. A oberala ich naozaj dôkladne. Najviac poškodené boli skoré odrody. Niekde ostali len prázdne letorasty.  V takto poškodených vinohradoch sa sezóna prakticky skončila už v apríli.

Zrážkový režim bol postavený na hlavu. Keď malo pršať (jar), nepršalo a keď malo svietiť slnko (jeseň), tak úhrn zrážok, často sprevádzaný ľadovcami, lámal historické rekordy.

Na zdravotnom stave hrozna sa výrazne podpísal aj silný tlak hubovitých chorôb. Hlavne múčnatka nútila vinárov častejšie vyrážať do vinohradov s postrekovačom. A keď už sa zdalo, že najhoršie je za nami prišlo septembrové ochladenie s ďalšími výdatnými zrážkami a nastúpila hniloba, ktorá nútila vinárov k ďalším prebierkam alebo predčasným zberom.

Bodku za sezónou spravili nenásytné škorce, ktoré z nedostatku inej potravy zožrali mnohým vinárom aj to málo čo na koreňoch po všetkých kalamitách ostalo.

2014 je ťažký ročník. V korporáciách by sa hovorilo, že je tu challenge. Ale netreba si klamať do vrecka, ako hovoria bratia česi a otvorene si treba priznať, že je to jednoducho „prúser“ ako Brno.  Ale nechajme sa prekvapiť, ako si s ním vinári poradia. Skúsenosti z roku 2010 určite prídu vhod.

Smutné fakty ročníka 2014 sú málo hrozna, nízke cukornatosti, vysoké kyseliny, nedostatočná polyfenologická zrelosť a zlý zdravotný stav hrozna.

Na druhej strane spotreba cukru, zahusteného muštu, síry, aktívneho uhlia, kupzitu a iných enologických prípravkov na ošetrovanie muštu, čistenie a vylepšovanie mladých vín bude tento rok oveľa vyššia ako inokedy.

Výrobcovia a predajcovia prípravkov na skrášľovanie vín budú mať pravdepodobne pekné Vianoce. Som zvedavý koľko vinárov bude mať odvahu (alebo skôr drzosť) a aj napriek všetkému príde na trh s pestrou ponukou prívlastkových vín.

Niežeby vôbec nebolo hrozno s prívlaskovými parametrami, ale je ho podstatne menej ako v dobrých ročníkoch. V roku 2010 aj napriek “kvalitám” ročníka bolo neskorých zberov a výberov z hrozna akosi neúmerne veľa. Uvidíme, čo prinesie ročník 2014.

My tento rok berieme ako skúšku a priestor na otestovanie si vlastných schopností. V najhoršom si iba zavínime nové sudy a dáme zarobiť pálenici.

Rozhodli sme sa totiž , že ani v takto kalamitnom ročníku nebudeme robiť kompromisy a aj surovinu, ktorej cukotnatosti nevyvolávajú žiarivý úsmev na tvári spracujeme tradične bez gramu repného cukru a enologických barličiek. 

Hrozno sme po dôkladnej prebierke (stálo nás to niekoľko prebdených nocí) spracovali bez síry, chladenia, enzýmov, čírenia a dosládzania a nechali sme ho 7-12 dní na šupkách v otvorených kadiach.

V sudoch máme teraz mladé vína, ktoré okrem mlynčeka a lisu zatiaľ nevideli žiadnu inú technológiou. Uvidíme, ako to celé dopadne. Vína sú zatiaľ síce tvrdé, ale inak vo veľmi dobrej kondícii.

Keby sme šli na istotu, tak by sme teraz mali v pivnici vina pridusené sírou a nevyvíjali sa tak, ako by sme si želali. Rozhodli sme sa, že priznáme ročník so všetkým, čo k nemu patrí. Alkoholy sú nízke, kyseliny vyššie a telá tenšie.

Vedome sme išli do rizika. V takomto ročníku treba rátať s tým, že nie všetko sa musí podariť a príroda si vyberie svoju daň. Sme zvedaví, ako to nakoniec dopadne. Teraz sme vyčerpaní, ale spokojní, že sme aj napriek nepriaznivým okolnostiam odolali pokušeniam zľahčiť si cestu a dúfame, že vám časom ukážeme, že aj v nepriaznivom ročníku sa dajú robiť vína prirodzenou cestou.

A ešte jedna zaujímavosť, ktorú priniesol tento ročník. Už dlhšie sme rozmýšľali, že spravíme ryšavé víno. Hrozna bolo málo a núdza nás prikvačila spájať odrody už pri nakvášaní a tak máme v pivnici dve netradičné cuvée. Prvé je Vlašák s Zweiglom, druhé je Burgund šedý s Frankovkou.

Červeného vína bude tento rok poskromne. Väčšina výrobcov spracuje modré odrody na ružové vína. My budeme mať ryšák. V tejto chvíli vieme povedať iba toľko, že aj keby to nakoniec nedopadlo, tak to pravdepodobne nie je posledné ryšavé víno z našej produkcie.