Nie, varí sa pivo a medovina nie je pivo, ale medové víno. Med neobsahuje zložité cukry, ako je to v prípade sladu, ktoré treba pred fermentáciou varením za prítomnosti enzýmov štiepiť na jednoduché priamo skvasiteľné cukry. Med v podstate obsahuje iba monosacharidy – glukózu a fruktózu, ktoré sú obľúbenou potravou kvasiniek a tak ho netreba variť ani tepelne upravovať. Zloženie a pomer cukrov závisí od druhu medu. Napríklad medy s vyšším obsahom fruktózy sú sladšie a menej, respektíve pomalšie kryštalizujú.

Ako teda vznikol mýtus o varení medoviny? Prirodzenou vlastnosťou medu je, že skôr alebo neskôr skryštalizuje. Keďže prvým krokom pri výrobe medoviny je rozpustenie medu vo vode, čim sa dosahuje želaná koncentrácia cukrov pred kvasením, musí sa výrobca s týmto úkonom popasovať. Mechanicky rozpúšťať skryštalizovaný studený med je namáhavé a časovo náročné a preto si výrobcovia medoviny často uľahčujú prácu zahrievaním, prípadne varením medu. Má to však svoje úskalia. Prvé je čiastočné znehodnotenie medu. Med totiž obsahuje aj termolabilné látky, napríklad enzýmy, ktoré zahriatím nad určitú teplotu denaturujú. Druhé je, že zahrievanie medu má vplyv na senzorické vlastnosti medoviny, ale to sa už dostávame k mýtu druhému, o ktorom si povieme nabudúce. Rozlúsknutie prvého mýtu teda je, že medovina sa nevarí a ani med pred fermentáciou netreba tepelne upravovať.