Na všetko máme v dnešnej rýchlej a konzumnej dobe „zlepšováky“, alebo skôr šidítka, ktoré výrobcom šetria čas a náklady. Víno nie je výnimkou a tak aj nekvalitné hrozno sa dá spracovať tak, aby si bežný konzument na prvý pohľad nič nevšimol. Vinársky zákon ide tejto šikovnosti naproti a povoľuje asi 200 rôznych látok, ktoré môže vinár pridávať do vína a väčšinu z nich ani nemusí uvádzať na etikete.

Niektoré aditíva sú neškodné, prakticky nezanechávajú chemické ani senzorické stopy, nedajú sa našimi zmyslami rozpoznať, nemajú žiadne zdravotné konzekvencie a v podstate nemá zmysel po nich ani pátrať. Napríklad na čírenie vína a odbúranie trieslovín (zjemnenie adstringencie vína) sa používa vaječný bielok.

Sú ale aj také, po ktorých by sme pátrať mali. Jednak zásadným spôsobom môžu ovplyvniť štruktúru, kvalitu a prirodzený charakter vína. A zároveň môžu mať aj nepríjemné zdravotné následky. Ranný bolehlav nepočítam. Napríklad oxid siričitý je už v pomerne malom množstve jedovatá látka a silný alergén. Celkový obsah oxidu siričitého vo víne je dôležitá informácia, ale bohužiaľ na väčšine etikiet sa ju nedočítate. A rovnako sa nedozviete, či víno bolo, alebo nebolo, tak či onak chemicky upravené, a či patrí do kategórie priemyselne spracovaných potravín.

Niektoré anorganické látky pridávané do vína, ako napríklad síra, majú dlhšiu perzistenciu, ulpievajú na stenách pohára a je ich cítiť aj dlho po tom ako samotné víno už dávno odoznelo. Preto, ak chcete nazrieť do vinárovej kuchyne a dozvedieť sa, či to vinár nepreháňa so sírou a ďalšími aditívami venujte svoju senzorickú pozornosť nielen plnému, ale aj prázdnemu poháru.

V prázdnom pohári by mala ostať prijemná ovocná, herbálna alebo kvetinková vôňa, ktorá zodpovedá charakteru konzumovaného vína.

Ak ale budete v prázdnom pohári cítiť nepríjemný pach alebo neprirodzený odór, ktorý nehrá so senzorickým profilom samotného vína, tak pravdepodobne nie je niečo v poriadku. Buď bolo víno nadmerne ošetrené sírou, alebo obsahuje ďalšie aditíva, ktoré vinár použil pri výrobe, aby zakryl zdravotné a kvalitatívne nedostatky hrozna, chyby a choroby vína, alebo aby umelo zlepšil jeho senzorický profil.

Skrátka, vyhýbajte sa vínam, po ktorých ostáva „zaprdený“ pohár. A zároveň nezabudnite, že ani voňavý ešte nemusí byť záruka kvality, ale je to dobrý začiatok na ceste k dobrým vínam a radostným zážitkom.